PĽÚCNA ARTÉRIOVÁ HYPERTENZIA

Príčiny vzniku PAH

• Užívanie liekov na zamedzenie chuti do jedla – môžu sa prejaviť patogénne účinky aj po niekoľkých rokoch.
• Pečeňové ochorenia, reumatické ochorenia, pľúcne ochorenia. Pľúcna hypertenzia môže byť tiež dôsledkom iných ochorení – ako sú chronické ochorenia pečene a cirhóza pečene, reumatické ochorenia – ako je sklerodermia alebo systémový lupus erythematosus (lupus) a pľúcne choroby vrátane nádorov, rozdutia pľúc, chronickej obštrukčnej choroby pľúc (CHOCHP) a pľúcnej fibrózy.
• Srdcové ochorenia. Srdcové ochorenia vrátane ochorení aortálnej chlopne, ľavostranného zlyhania srdca, ochorenie mitrálnej chlopne a vrodená srdcová chyba môžu tiež spôsobiť pľúcnu hypertenziu.
• Tromboembolická choroba. Krvná zrazenina vo veľkej pľúcnej tepne môže prispieť k rozvoju pľúcnej hypertenzie.
• Nedostatok kyslíka. Výškové bývanie, obezita a spánkové apnoe môže tiež viesť k vzniku pľúcnej hypertenzie.
• Genetické predispozície. V malom počte prípadov sa pľúcna hypertenzia dedí. S vedomím, že niekto v rodine mal alebo má pľúcnu hypertenziu, je vhodné vykonať preventívne vyšetrenie u potomkov a prípadne zistiť, či sa nejde o prvotné príznaky ochorenia. Príčina pľúcnej hypertenzie v niektorých prípadoch nemusí byť známa.

Príznaky ochorenia

Príznaky pľúcnej hypertenzie sa zvyčajne objavia až v neskoršom štádiu. Prvým príznakom pľúcnej hypertenzie býva dýchavičnosť pri každodenných činnostiach alebo stúpaní po schodoch. Je sprevádzaná únavou, závratmi, mdlobami, a tiež sa môžu prejaviť aj iné príznaky: opuchy členkov, brucha a nôh, modrasté pery a koža, bolesť na hrudi, ktorá je dôsledkom zvýšenej záťaže pravého srdca. Tieto príznaky sú individuálne a nemusia ich mať všetci pacienti.

V pokročilejších štádiách ochorenia sa môžu pridružiť ďalšie symptómy, ako napríklad nepravidelný srdcový tep, búšenie srdca, vysoký pulz, mdloby alebo závraty, progresívne sa zvyšuje dýchavičnosť pri cvičení alebo činnosti a pacient môže mať dokonca ťažkosti s dýchaním v pokoji. Nakoniec môže byť ťažké vykonávať akékoľvek činnosti. Ochorenie sa zhoršuje.

Diagnostika

Diagnostiku a liečbu tejto choroby na Slovensku vykonávajú špecializované centrá. O potrebe jednotlivých vyšetrení rozhodne príslušný ošetrujúci lekár a primár oddelenia v spolupráci s ďalšími odborníkmi. Podozrenie na pľúcnu artériovú hypertenziu sa vo väčšine prípadov vysloví na základe ťažkostí, na ktoré sa pacient sťažuje lekárovi. Niekedy sa však prejavy tejto choroby môžu odhaliť náhodne pri niektorom z prístrojových či zobrazovacích vyšetrení alebo sa po nich cielene pátra, ak má pacient inú chorobu, ktorá sa spája s pľúcnou artériovou hypertenziou.

Komplex vyšetrení pri stanovení diagnostiky PH

– anamnéza
– fyzikálne vyšetrenie
– elektrokardiogram – EKG
– röntgen pľúc
– elektrokardiografia – ECHO
– odber krvi
– záťažová diagnostika
1. 6-minútový test chôdzou
2. ergometria a spiroergometria
– funkčné vyšetrenie pľúc
– počítačová tomografia – CT
– magnetická rezonancia
– ventilačná a perfúzna scintigrafia
– pravostranná srdcová katetrizácia s vyšetrením hemodynamiky
– ďalšie katetrizácie
1. pulmoangiografia
2. koronárografia
– ultrazvukové vyšetrenia
– vyšetrenie ďalších odborných lekárov
1. pneumológa
2. reumatológa
3. gastroenterológa
4. hematológa  …

Liečba

Pľúcna arteriálna hypertenzia je nevyliečiteľné ochorenie. Lekári však dnes majú k dispozícii liečbu, ktorou sa dajú zásadne zmierniť príznaky choroby, zlepšiť kvalitu života a predĺžiť život. Medzi tieto lieky patria vazodilatancia, antikoagulancia, diuretiká. Dôležitý je kyslík – inhalácie zlepšujú okysličenie krvi, ktoré je pri pľúcnej hypertenzii nedostatočné. Najúčinnejšia je dlhodobá inhalácia kyslíka, aspoň 14 – 15 hodín denne. U pacientov, ktorí na túto liečbu nereagujú, je k dispozícii tzv. špecifická liečba v podobe tabletiek, podkožných infúzií , prípadne inhalácií .
Poslednou možnosťou liečby je transplantácia pľúc. O transplantácii pľúc sa uvažuje v prípade vyčerpania všetkých ostatných možností liečby. Väčšinou sa transplantuje jedna, ale aj obidve strany pľúc, pričom sa funkcia srdca po transplantácii upraví.

O spôsobe liečby rozhodne lekár na základe
• dôsledného posúdenia zdravotného stavu
• závažnosti ochorenia
• reakcie pľúcnych ciev na jednotlivé spôsoby liečby
• očakávaného vývoja ochorenia
• názoru alebo rozhodnutia pacienta