Naše údaje prijímateľa 2% z daní:
Názov: Slovenská aliancia zriedkavých chorôb
Sídlo: Kollárova 11, 902 01 Pezinok
Právna forma: občianske združenie
IČO: 42258073
Užitočné linky k 2% a všetky tlačivá nájdete na www.rozhodni.sk
Pearsonov syndróm je veľmi zriedkavé ochorenie, ktoré postihuje rôzne časti tela, najmä kostnú dreň a podžalúdkovú žľazu (pankreas). U osôb trpiacich týmto syndrómom sa taktiež prejavuje znížená produkcia hematopoetických kmeňových buniek myeloidného radu. Ide o bunky, ktoré sú nevyhnutné pre tvorbu jednotlivých typov krvných elementov. Ide o biele krvinky (leukocyty), červené krvinky (erytrocyty) a krvné doštičky (trombocyty). Hematologické príznaky začínajú v dojčenskom veku, aj keď už bolo opísaných niekoľko novorodeneckých prípadov.
Pearsonov syndróm je zvyčajne spôsobený deléciami (chýbaním) časti mitochondriálnej DNA. Zatiaľ čo väčšina DNA je jadrová, teda sa uchováva v jadre buniek, existuje aj malá časť DNA obsiahnutá v inej organele bunky, ktorá sa nazýva mitochondria. Táto časť DNA obsahuje genetickú informáciu, ktorá je kľúčová pri tvorbe bielkovín nevyhnutných pre správne fungovanie tejto organely. Bielkoviny vykonávajú väčšinu práce v bunkách nášho tela a mnoho proteínov kódovaných génmi v mitochondriálnej DNA je potrebných pri výrobe energie. Úlohou mitochondrií je premieňať energiu z potravinových zdrojov do podoby, ktorú vie bunka využiť pre svoje správne fungovanie a chod celého organizmu, preto ju môžeme chápať ako „továreň“ na energiu.
Väčšina delécií spôsobujúcich Pearsonov syndróm sa objavuje náhodne počas vývinu vajíčka alebo spermií, nazývajú sa tiež mutácie de novo. To znamená, že choroba sa nepreniesla ani nezdedila po žiadnom z rodičov a nemal ju ani žiadny iný člen rodiny.
Jedným z charakteristických znakov u pacientov trpiacich Pearsonovým syndrómom je znížená tvorba buniek kostnej drene. Tá produkuje červené krvinky, biele krvinky a krvné doštičky. Deti s Pearsonovým syndrómom sú anemické, pretože železo, ktoré by malo byť viazané v hemoglobíne, sa vo zvýšenej miere ukladá v mitochondriách v podobe granúl. U zdravého pacienta je železo v mitochondriách regulované a metabolizované. Bez hemoglobínu, ktorého súčasťou je železo, nemôžu červené krvinky v dostačujúcom množstve prenášať kyslík do celého tela. V dôsledku nedostatku zdravých červených krviniek je telo veľmi slabé, pokožka dieťaťa je bledá a dieťa býva veľmi unavené, a to aj napriek dostatku kvalitného spánku.
U pacientov s príliš nízkym počtom bielych krviniek (neurotropénia) je omnoho ťažšie bojovať proti infekciám. To môže spôsobovať časté prechladnutie a iné choroby.
U detí, ktoré nemajú dostatok krvných doštičiek (trombocytopénia), sa krv zráža zle alebo len veľmi pomaly, čo môže spôsobiť, že prípadné krvácanie sa u dieťaťa podarí zastaviť až po dlhšej dobe.
Niektoré deti s Pearsonovým syndrómom majú problémy so všetkými tromi typmi krviniek, nie je to však pravidlom.
Pearsonov syndróm sa môže prejaviť aj postihnutím iných orgánov tela, napríklad podžalúdkovej žľazy (pankreas). Pankreas je zodpovedný za produkciu špeciálnych bielkovín nazývaných tráviace enzýmy, ktoré rozkladajú potravu v tenkom čreve. Pankreas taktiež produkuje hormóny (inzulín a glukagón), ktoré pomáhajú regulovať hladinu cukru v našej krvi. Dieťa s Pearsonovým syndrómom môže mať príznaky ako časté hnačky, bolesti žalúdka a nárast hmotnosti. Pri nedostatočnej produkcii inzulínu môže dôjsť k rozvoju cukrovky 1. typu.
Niektoré deti s Pearsonovým syndrómom môžu mať problémy s pečeňou (hepatomegália), obličkami (tubulopatia a aminoacidúria), srdcom (splenická atrofia), očami, ušami alebo mozgom.
Keďže Pearsonov syndróm patrí medzi veľmi ojedinelé ochorenia, a teda jeho incidencia je extrémne nízka, správna diagnostika tohto syndrómu je veľmi náročná a mnohokrát zostáva nepotvrdená.
Diagnostika Pearsonovho syndrómu musí byť neraz vykonaná viacerými metódami naraz, a to prostredníctvom:
Najpresnejším spôsobom stanovenia diagnózy zostáva genetický test, v rámci ktorého sa stanovuje prítomnosť mutácie, najčastejšie delécie mitochondriálnej DNA spôsobujúcej toto zriedkavé ochorenie. Okrem delécie môže dôjsť aj k duplikácii (zdvojeniu) mitochondriálnej DNA, pričom celková závažnosť ochorenia po narodení jedinca závisí od konkrétneho typu mutácie.
V dnešnej dobe bohužiaľ neexistuje možnosť liečby Pearsonovho syndrómu, preto je cieľom terapie aspoň zmiernenie závažnosti prítomných príznakov dieťaťa a zlepšenie jeho celkovej kvality života. Pacienti s Pearsonovým syndrómom môžu potrebovať časté krvné transfúzie, ktoré im pomáhajú doplniť zdravé červené krvinky, ktoré oni sami nedokážu produkovať.
Ďalším prostriedkom terapie je dopĺňanie chýbajúcich pankreatických enzýmov, ktoré sú potrebné na správne trávenie skonzumovanej potravy, alebo tiež inzulínu na liečbu diabetu (cukrovky), ktorý je mnohokrát sprievodným ochorením u týchto pacientov.
Je veľmi dôležité, aby sa deti s Pearsonovým syndrómom vyhýbali jedincom s vírusovou alebo bakteriálnou infekciou, pretože nemajú dostatočne silný imunitný systém na to, aby s daným patogénom efektívne bojovali. V dôsledku toho môžu ochoreniam podľahnúť omnoho rýchlejšie, pričom ich priebeh ako aj rekonvalescencia môžu trvať omnoho dlhšie ako u ich zdravých rovesníkov.
Ďalšie možnosti terapie závisia od dodatočných symptómov, ktoré sa líšia od pacienta k pacientovi. V určitých prípadoch je potrebné spolupracovať so špecialistami zameranými na ochorenia pečene, pankreasu, srdca a obličiek.
Pearsonov syndróm patrí medzi multisystémové ochorenia. Sú to ochorenia, ktoré spôsobujú poškodenia na rôznych úrovniach organizmu. Transplantácia kmeňových buniek dosiaľ nepreukázala dostačujúce výsledky v zmysle liečby všetkých príznakov sprevádzajúcich toto ochorenie. V posledných rokoch ale v súvislosti s Pearsonovým syndrómom a transplantáciou kmeňových buniek bolo zaznamenaných niekoľko pozitívnych prípadov. Ide však iba o zmiernenie/úplné vyliečenie sideroblastickej anémie u týchto pacientov.
Rarediseases. (2016, October 26). Pearson syndrome. Retrieved October 13, 2020 from https://rarediseases.info.nih.gov/diseases/7343/pearson-syndrome
GARÇON, L. (2006, September). Pearson syndrome. Orphanet. Retrieved October 14, 2020 from https://www.orpha.net/consor/cgi-bin/Disease_Search.php?lng=EN&data_id=193&Disease_Disease_Search_diseaseGroup=Pearson-syndrome&Disease_Disease_Search_diseaseType=Pat&Disease(s)/group%20of%20diseases=Pearson-syndrome&title=Pearson%20syndrome&search=Disease_Search_Simple
Boston Children’s Hospital.(2020). Pearson syndrome. Retrieved October 14, 2020 from https://www.childrenshospital.org/conditions-and-treatments/conditions/p/pearson-syndrome
Boston Children’s Hospital.(2020). Pearson syndrome | Symproms & Causes. Retrieved October 14, 2020 from https://www.childrenshospital.org/conditions-and-treatments/conditions/p/pearson-syndrome/symptoms-and-causes
Boston Children’s Hospital.(2020). Pearson syndrome | Diagnosis & treatment. Retrieved October 14, 2020 from http://www.childrenshospital.org/conditions-and-treatments/conditions/p/pearson-syndrome/diagnosis-and-treatment
Obrázok č.1 https://www.spandidos-publications.com/10.3892/mmr.2014.3127
V rámci predmetu Patológia zriedkavých chorôb 2020 vypracovali študenti tretieho ročníka Farmaceutickej fakulty UK v Bratislave Maximilián Pallo a Martina Rubintová.
Naše údaje prijímateľa 2% z daní:
Názov: Slovenská aliancia zriedkavých chorôb
Sídlo: Kollárova 11, 902 01 Pezinok
Právna forma: občianske združenie
IČO: 42258073
Užitočné linky k 2% a všetky tlačivá nájdete na www.rozhodni.sk